..píšeš a pokračuješ v písaní aj keď si pomaly začínaš uvedomovať, že nič necítiš, nemáš čo napísať...strácaš sa a tí spriaznení, kt ešte pred chvíľkou tak dychtivo čakali, že z teba výjde opäť niečo nové, o čom nemali ani tušenia, že v tebe je, pomaly zabúdajú..na vaše spoločné pocity..
na pretrvanie vzťahu často nestačí ani spoločne prežitá havárka požičaného auta, vzápätí rýchly sex na jeho zadnom sedadle , prvá večera u rodičov či vzájomná facka..kde sa vo mne berie tá obrovská túžba zblížiť sa s niekým, spoznať ho oveľa lepšie ako len nezáväznepovrchovo a tak trochu narušiť stereotyp jeho života,keď..
za pár rokov, možno už mesiacov, budem rozmýšľať,kam sa skryť pred tým pocitom,kt sa objaví vždy tesne potom, ako si uvedomím, že "sa vlastne ani nechcem viazať" a "túžim spoznať ďalšie možnosti,čo mi chce život ponúknuť"
má vôbec dôvod začínať stále od samého začiatku,kt je vždy taký netrpezlivo kráasny až po jeho bolestivý koniec,kt ani nevieš,či chceš no vieš že ťa čaká?..
neviem..no keby som vedel,život by ma nebavil..lebo sex na zadnom sedadle..hneď po tvrdom strese,je neskutočne fajn.. 
Komentáre