netrpezlivo

... niekedy rozmýšľam, aké by bolo nemať starosť o to,čo bude,ako bude alebo prečo sa veci dejú..bolo by fajn byť obmedzeným a zaoberať sa len svojou vlastnou individualitou tak,ako niektorí ľudia okolo mňa.. žijú vo svojom vlastnom svete a netrápia sa globálnymi problémami,ekológiou alebo vôbec tým,na čo sú tu..doteraz som bol vďačný za to,čo vo mne je,že si uvedomujem aj iné veci ako len to,čo sa ma bezprostredne týka..smial som sa na ľuďoch posadnutých svojou veľkosťou-egoistoch, na tých, kt žili len pre peniaze,pre sex, pre svoju matku, na tých čo sa plazili pred svojím šéfom alebo boli posadnutí kresťanstvom, tí všetci boli pre mňa akoby z iného sveta, pretože som nikdy necítil to,čo oni..  no keď tak uvažujem, závidím im, závidím im to, že majú prečo žiť..

síce si uvedomujem, čo sa okolo mňa deje a mám niečo v hlave no trápim sa..calkom zbytočne nad vecami,kt.nikdy nevyriešim..

thaakže byť jednoduchým,či inteligentne, no bezcielne blúdiť..neviem..